Tento prírodný areál patrí k najnavštevovanejším miestam regiónu. V jej blízkosti sa nachádza pamätník padlým hrdinom pri hraničnom priechode do Poľska – Vyšný Komárnik a je pripomenutím Karpatsko-duklianskej vojenskej operácie. Od karpatsko-dukelskej operácie uplynulo 77 rokov. A napriek tomu sa prírode ani človeku nepodarilo úplne zahladiť stopy urputných bojov, ktoré ešte dnes je zreteľne vidieť. Počas jesenných sychravých dní pôsobia tieto miesta i dnes na návštevníkov akosi tiesnivo a ťaživo. Možno je to dané nesmiernym súžením a utrpením ľudí v priebehu bojov, ktoré sa tu vtedy odohrali.
Do tejto útočnej operácie bolo nasadených 150 000 vojakov Červenej armády, 16 700 československých vojakov (z toho bolo 10 500 volynských Čechov). Proti nim sa bránilo asi 100 000 nemeckých a maďarských vojakov.
Počas krvavých bojov tu padlo vyše 60 tisíc sovietskych a československých vojakov, pričom 1. československý armádny zbor stratil počas bojových operácií na Dukle takmer 1 100 vojakov, asi 4 330 ranených a asi 100 nezvestných, t. j. celkom 6 500 osôb. Na nepriateľskej strane sa straty odhadujú na 52 000 padlých a ranených.
Príchod sovietskej Červenej armády na územie Československa predznamenal pre občanov príchod slobody a začiatok konca najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. Je nespochybniteľné, že práve jej príslušníci, spoločne s príslušníkmi rumunskej armády a nášho 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, za nepredstavitelnych ľudských obetí oslobodili územie Slovenska. Taktiež oslobodili aj rozhodujúcu časť územia Čiech a Moravy.
Deň 6. október býval kedysi slávnostným dňom Československej ľudovej armády. Slávil sa ako pripomienka 6.10.1944, keď príslušníci 1. čs. armádneho zboru pod velením Ludvíka Svobodu počas Karpatsko-duklianskej operácii, prekročili štátnu hranicu so ZSSR.
V tento významný deň jednotky 1. československého armádneho zboru v ZSSR v rámci mimoriadne krvavých bojov karpatsko-duklianskej operácie dosiahli predvojnové čs. hranice u poľského mesta Dukla. Karpatsko-dukelská operácia bola útočná operácia sovietskych a československých vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň roku 1944, a mala za cieľ spojiť aj povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskou armádou.
Oslobodzovacie vojská československú hranicu dňa 06,10.1944 síce úspešne prekročili, ale vojskám nepriateľa sa práve v tom čase rozhodnom podarilo potlačiť SNP. Preto sa velenie 1. ukrajinského frontu rozhodlo Karpatsko-dukelskú operáciu zastaviť. Československé a sovietske jednotky prešli 28.10.1944 do dočasnej obrany. Ďalší postup hornatým terénom Slovenska trval československým, rumunským a sovietskym vojskám až do apríla 1945. Oslobodzovacie boje Československa boli zavŕšené až v rámci východokarpatskej operácie.
Od Karpatsko-dukelskej operácie sa však očakával väčší úspech. Treba však pripomenúť, že sa odohrávala vo veľmi nepriaznivých podmienkach. Iné je útočiť, a iné je brániť v pripravenom obrannom postavení. Významným poslaním bolo, že operácia viazala veľký počet nepriateľských síl (asi 20 divízií), ktoré nemohli byť bezprostredne nasadené proti SNP a preto ju treba považovať za najväčšiu vojenskú pomoc, ktorú táto operácia povstaniu slovenského národa priniesla. Útočné úsilie sovietskych a československých vojsk bolo nezmerateľné, čo bolo zjavné na ich čiastočnom postupe veľmi ťažko priechodným horským terénom a tvrdo bráneným nepriateľskými silami. Napriek tomu sa im podarilo zatlačiť nepriateľa až do hĺbky Východných Karpát a spôsobili mu značné straty oproti vlastným stratám.
Odvtedy sa Dukla stala symbolom spoločne preliatej krvi po boku mocnej a víťaznej Červenej armády. Boje sa viedli pod vedením vojenskými veliteľmi Ivana Stepanoviča Koneva, Andreja Grečka, Kirila Moskalenka a samozrejme i nášho Ludvíka Svobodu. Nezabúdajme, že významná účasť 1. československého armádneho zboru v karpatsko-dukelskej operácii bola jednoznačne najväčším a najvýznamnejším bojovým vystúpením našich zahraničných vojenských jednotiek.
Je naozaj na škodu veci, že tento významný Deň československej armády po páde režimu, bol v ČR a SR zrušený a nahradený iným dňom. Takisto je škoda, že v roku 1992 v poľskom mestečku Dukla bol odstránený pomník venovaný čs. delostrelcom. Dnes tam neexistuje.
Na záver možno konštatovať, že do obdobnej bojovej akcie neboli od tej doby naše armády nikdy nasadené a hrdinstvo našich vojakov v týchto tvrdých bojoch, by nemalo byť súčasným režimom zabudnuté.
S priateľským pozdravom
ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
JUDr. Marián Ď U R I N A, generálny sekretár
ul. Sibírska č. 4, 831 02 BRATISLAVA - 3
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
